Dnes je: 29.03.2024 Meniny má Miroslav
Používateľov online: 80 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 6
Registrovaných: 0 Anonymných: 80 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : vlasta
Dátum zverejnenia: 25.11.2014 0:00:00
Zobrazení : 5622

Ako Evička mašinke uhlie priniesla III.diel

Postupne sme sa zoznámili so všetkými členmi klubu, ktorý sa oficiálne nazýval Rebecca-klub pri Základnej organizácii Odborového združenia železničiarov Rušňového depa Bratislava hlavné, Tupého 4. Predsedom bol Ivan Kožehuba, členmi Milan Bauer, Štefan Bagota, Marian Cisár, Rastislav Chalupa, Eduard Jašminský, Dušan Kelo, Jozef Kostolanský, Ján Mihalovič, Dušan Solár, Ján Tichý, Jaroslav Vereš a Rastislav Vozník. V klube boli aj páni inštruktori Miroslav Klimo, Rastislav Ridzoň a Ján Klamo, ktorí kedysi začínali na parnej trakcii a mali oprávnenie jazdiť s Rebekou. Z mladých bol parným majstrom iba Jaroslav Vereš. Ten prišiel až ku koncu opravy z Vrútok. Ivan s Jánom Mihalovičom a Dušanom mali kuričské skúšky. Nesmiem zabudnúť ani na odborárov Jozefa Janotu a Jozefa Velebu. (Pre zjednodušenie ich budeme bez rozdielu veku volať „parní chlapci“.)


Koncom mája 1994 nastal deň D – Rebeka sa vrátila do depa. Vo Vrútkach dostala pôvodný slivkovo-modrý náter s bielymi linkami, červenou hviezdou na dymnici, červeným pojazdom a kolesami. Presne taký, v akom vyšla z brány továrne Škoda Plzeň. Potvrdilo sa, že šaty robia nielen človeka, ale aj mašinku! Odrazu sa okolo nej začalo motať toľko ľudí, že sa z nej stala vyhľadávaná fotomodelka, jediná svojho druhu na Slovensku. Aj Evička bola z nej nadšená a nemohla sa dočkať sľúbeného výletu.

Slávnostná fotografia po nalakovaní v ŽOS-SNP Vrútky zľava Dušan Solár, Edo Jašminský, Jaro Vereš, Jano Mihalovič, Ivan Kožehuba a maliarsky majster zo ŽOS-ky, ktorý už ako dôchodca prišiel so svojimi skúsenosťami pri lakovaní parných rušňov nalakovať Rebeku. fotil: Dušan Kelo

Jedna z prvých akcií Rebeky prezývaná aj 50 metrov modrého železa v údolí Svitavy. Dnes už je trať elektrifikovaná a skoridorizovaná. Foto: Duko

Prevoz nalakovanej Rebeky z Vrútok domov a povinná zastávka na Strečne. Foto: Dušan Kelo

Oslavy MDD pre deti zamestnancov boli pre veľký záujem naplánované na dva dni, 11. a 12. júna. Aj my sme dostali pozvánku, ktorá slúžila ako cestovný lístok do mimoriadneho vlaku z Bratislavy hlavnej stanice do Plaveckého Mikuláša. Deň predtým sme sa zúčastnili zakúrenia. Nikdy predtým sme nevideli tento rituál, ktorý premenil studený oceľový kolos v živú bytosť. Dušan Evičku poprosil, či by mašinke znova nepriniesla uhlie, keď jej minule tak chutilo.

Keď sme v sobotu ráno prišli do depa, okolo Rebeky sa už motali ľudia z televízie. Reportér STV poprosil Evičku, či by mu na kameru nepovedala, aký darček mašinke priniesla, že večer bude v televíznych novinách. Dcéra zapózovala so svojím darčekom pred Rebekou aj s ujom rušňovodičom a na ďalšom zábere vrecko s uhlím hodila do pece. Celá parná akcia bola veľmi pekne nakrútená, len jedna vec sa nevydarila. V reportáži uvádzali aj priezviská Evičky a uja rušňovodiča - a tie boli rovnaké! Pán Miroslav Klimo jej mohol byť starým otcom. Vyzeralo to, že vnučka zo železničiarskej rodiny doniesla dedkovi–rušňovodičovi uhlie pre mašinku. Lenže my sme vôbec neboli príbuzní, aj keď pán Klimo občas žartoval, že Evička je jeho vnučka.

Evička ukazuje na kameru darček pre Rebeku, s ňou rušňovodič-inštruktor Miroslav Klimo.

Evička ukazuje na kameru darček pre Rebeku, s ňou rušňovodič-inštruktor Miroslav Klimo.

Ešte pohľad do kamery a o chvíľu skončí darček v peci. Zariadi to kurič Dušan Kelo.

Ešte pohľad do kamery a o chvíľu skončí darček v peci. Zariadi to kurič Dušan Kelo.

Čo tam už po mene, najdôležitejšie bolo, že Rebeke Evičkin darček dodal silu a spadla z nej tréma pred prvým verejným vystúpením. Toľkú slávu ešte nikdy nezažila. Z čias, keď vozila rýchliky, bola zvyknutá, že na nástupišti hlavnej bratislavskej stanice vždy čakalo veľa cestujúcich, ktorí mali veru čo robiť, aby sa dostali do vlaku. Lenže vtedy ju takmer nik nevnímal, všetci sa sústredili len na to, aby získali vo vozni miesto na sedenie. Teraz to bolo iné - nástupište plné detí, ktoré sa aj s rodičmi tešili, že ju vidia, starším ľuďom aj slza sem-tam ukvapla od dojatia. V časoch jej mladosti bolo fotografovanie na stanici prísne zakázané. Rebeka nevychádzala z údivu, že teraz ju všetci fotia, vykladajú svoje deti na jej čelo, dokonca ju aj filmujú! Ale prečo? Veď zatiaľ prešla len ten kúsok z depa, aj to bez cestujúcich. Musí všetkým dokázať, že si slávu naozaj zaslúži.

Prestúpili sme zo servisného vozňa medzi ostatných, aby sme počuli ich reakcie. Deti boli nadšené hneď v krivom tuneli, keď za oknami za oknami lietali iskry ako malé svetielka. Ani Evička to nikdy predtým nevidela. Decká sa v tuneli bláznili a strašili. Sprievodca asi nezapol osvetlenie vozňa zámerne, aby mali lepšiu zábavu. Ozvena násobila mohutné a radostné ššš-ššš-ššš. Pre úplnosť musím dodať, že ako násled išiel za nami požiarny vlak MDC Bratislava.

Sedeli sme pri okne a pozorovali, čo sa deje vonku. Autá sa zastavovali, ľudia na záhradkách mávali Rebeke na pozdrav. Bola radosť vidieť pri trati samé usmiate tváre. Nevieme, čo mašinka za jazdy stihla povedať dedovi Klimovi, ale je zrejmé, že sa veľmi tešila a poslúchala každý pohyb jeho ruky. Záujemcov o jazdu na rušni bolo veľa, lenže búdka nie je autobus, a viezť sa na stanovišti je cestujúcim zakázané. Dnes to bolo iné. Vo vlaku cestovali železničiari, mnohí z nich rušňovodiči, takže postupne sa odviezli všetci záujemcovia vrátane kameramana STV.

Pred bývalou výhrevňou v Plaveckom Mikuláši sa už pripravovalo ohnisko a špekáčiky. Rebeka ešte dlho pózovala deťom a ich rodičom ako tá najväčšia atrakcia, kým ich premohol hlad. Mašinke vôbec nevadilo, že deti po nej lozia, ťahajú za píšťalu, dotýkajú sa jej valcov, ojníc, spojníc a veľkých červených kolies. Veď počula na seba samé pochvalné reči. Nikdy v živote nič také nezažila a zjavne jej to nevadilo. Parní chlapci si posadali na koľajnice pri požiarnom vlaku a z diaľky obdivovali to, čomu obetovali tisíce bezplatných brigádnických hodín na úkor voľného času a vlastných rodín. K dokonalému šťastiu im chýbala len taká „maličkosť“, ako vykonať zákonité skúšky rušňovodiča parnej trakcie. Rebeka tíško oddychovala a tešila sa na spiatočnú cestu, pri ktorej išla uhlím vpred, pretože na konečnej v Plaveckom Mikuláši nie je točňa. A aj keby bola, určite by Rebeke nestačila, veď na vedľajšej trati rýchlikové albatrosy nejazdili ani v zlatej ére parnej trakcie. Fotografi si Rebeku s Plaveckým hradom v pozadí zvečnili už dopoludnia.

Plavecký Mikuláš 11.6.1994. Zľava hosť z ČD, Ivan Kožehuba, Eduard Jašminský, chrbtom sedia Marian Cisár, Rastislav Ridzoň, Milan Bauer.

Plavecký Mikuláš 11.6.1994. Zľava hosť z ČD, Ivan Kožehuba, Eduard Jašminský, chrbtom sedia Marian Cisár, Rastislav Ridzoň, Milan Bauer.

Druhý deň sa výlet opakoval už bez účasti televízie. Nemohli sme s Evičkou chýbať. Vedeli sme, že až do jesene žiadna iná akcia nebude. Koncom júna sme sa s Rebekou rozlúčili a odcestovali na prázdniny. Tam sme sa zúčastnili „Šumavského leta s parou 1994“, opäť s mašinkou 310.006, ktorá to všetko pred rokom spôsobila. Evička jej doniesla uhlie a za to nás jej parní chlapci pozvali na VIP jazdu na najvyššie položenú železničnú stanicu na normálnom rozchode z celej siete bývalej ČSD, Kubovu Huť, s nadmorskou výškou 996 m nad morom. Maličká mašinka s maximálnou rýchlosťou 40 km/h hrdinsky zdolala stúpanie 27 promile. Bol to neskutočný zážitok. Vo vrcholovej stanici všetci blahoželali nielen rušňovej čate, ale najmä 115-ročnej parnej prababičke. Naproti tomu na čatu jindřichohradeckej U 47.001 parné kúzlo nezapôsobilo vôbec. Keď Evička priniesla mašinke uhlie, mrzutý kurič len povedal: „No, keď si už priniesla, daj sem“, a hodil ho do pece. Viac sme ho nezaujímali. Evička bola veľmi sklamaná a po tejto príhode už nikdy žiadnej mašinke uhlie nepriniesla.

©železničný net´2014; Vlasta

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Príspevkov: 2932
26.11.2014 18:47 26.11.2014 18:47
Re: Ako Evička mašinke uhlie priniesla III.diel

Nemám čo dodať pekný report :handshake::sun:

Redaktor
Príspevkov: 26
26.11.2014 20:10 26.11.2014 20:10
Re: Ako Evička mašinke uhlie priniesla III.diel

Pridám drobnú informáciu. Dôchodca, ktorý vykonal náter sa volal Pokrievka.
Takmer všetky popisy vykonal ručne.