Dnes je: 29.03.2024 Meniny má Miroslav
Používateľov online: 113 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 4
Registrovaných: 0 Anonymných: 113 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : 362.001
Dátum zverejnenia: 10.02.2015 0:00:00
Zobrazení : 8370

AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

V piatok 30. januára pri turnusovom posedení s kolegami u nás v depe v Liptovskom Mikuláši na kapustnici sa zamyslený zahľadím von oknom na ťažké lepkavé snehové chumáče valiace sa z oblohy. Je ešte mierne nad nulou, ale ochladzuje sa. Sneh vykazuje nezvyčajne ťažkú a súdržnú konzistenciu. Ej reku, zjavne veselo bude zajtra v práci.. pomyslím si. Druhý deň, v sobotu ma totiž čaká vložák za kolegu Jožka, zmena 7809 z Kraľovian do Košíc na ešuse a nazad s rýchlikom 606 do Žiliny. Pohľadom do knihy jázd zisťujem, že spoločnosť mi budú robiť stroje 671.008 a 350.016. Zvečera však na seba nenechajú dlho čakať prvé problémy v prevádzke a keďže sa mi už pred nočným nástupom aj s ohľadom na neistý vývin počasia neoplatí ísť domov, volám strojmajstrovi a dohadujem sa s ním, či nebude lepšie ísť mi do Kraľovian už teraz, hoc turnusom predpísanú reži cestu z Mikuláša tam mám až rýchlikom 614. Po rozumnom zhodnotení situácie teda odchádzam ešte večer odpočívať do dedinky na sútoku Oravy a Váhu, odkiaľ budem ráno vyrážať s prvým ranným vlakom na východ.


Noc prejde ako voda, napriek tomu sa po nej cítim mimoriadne dobre oddýchnutý. Na moje prekvapenie je tu ešte stále aj odstupujúci kolega z ešusu, ktorý mal odísť v noci 614. Zemplín totiž stále ešte neprišiel, dokonca ani Bohemia! Padli stromy pri Východnej, uvádza ma do obrazu výpravca v Kraľovanoch, ku ktorému si prichádzam prevziať všeobecný rozkaz.

Začínam si uvedomovať, že sa dnes do Košíc možno ani nedostanem a cieľová stanica, ktorú nasvecujem na smerovej tabuli informačného systému môjho osobného vlaku, sa v tejto situácií dostáva skôr do dimenzie želaní. Zároveň ma hreje dobrý pocit, že som sem prezieravo prišiel ešte večer, vďaka čomu sa moji cestujúci aspoň na časti trate povezú bez meškania.

Hodinu ukazujú 4:23 a ja na minútu presne vyrážam ako nespočetnekrát predtým s našim turnusovým vlakom v ústrety 48 zastávkam na ceste do 203 km vzdialeného cieľa. Vláčik pozvoľna zapĺňajú ospalé duše cestujúce v sobotu ráno za pracovnými povinnosťami alebo podgurážená mládež vracajúca sa z piatkových diskoték a barov. Červeno-biely ešus si to šinie tmou hore snehom čoraz viac obsypaným kľukatým údolím Váhu a ja kde-tu pozorujem pozohýňané alebo zvalené stromy. Po spozorovaní prvých stromov opierajúcich sa o zosilňovacie vedenie si uvedomujem, že akákoľvek zimná romantika tu teraz nemá priestor a upravujem rýchlosť vlaku rozhľadovým pomerom. V Ružomberku už generujem meškanie a výpravcovi hlásim stromy opierajúce sa o trakčné vedenie. Zároveň sa ho pýtam, že či sa už cez Východnú jazdí.. Nejazdí - odpovedá mi, a tak skoro sa ani nebude. 615 ostala v Mikuláši a ja sa vraj tiež ďalej nedostanem.

V Mikuláši ma berú na druhú staničnú koľaj a z návestných znakov mierne prekvapený zisťujem, že po predbehnutí stojaceho rýchlika 615 budem pokračovať ďalej. Pokračujem teda v jazde po ďalej už neprejazdenej trati. Pri Podturni mi krížia cestu prvé neočakávané snehové jazyky, pred Hrádkom dokonca súvislá vrstva snehu na oboch traťových koľajach bez akýchkoľvek stôp po kolesách vlaku. Dnes, v časoch čoraz miernejších zím, v našich končinách na pomerne frekventovanej trati už čosi nevídané..

Zastavujem v Liptovskom Hrádku na 3. staničnej koľaji, na 1. stojí nákladný. Z dopravy vychádza kamarát výpravca Tomáš a pýta sa, či mi môže zaliať kávu. Je mi v túto chvíľu jasné, že preteraz je pre mňa Liptovský Hrádok konečná. Situácia inak nepríjemná pre cestujúcich a dispečerov pre mňa na druhú stranu vytvára vzácnu príležitosť aspoň nachvíľu osobne pozdraviť a posedieť pri kolegoch a kamarátoch, ktorým inak v zhone všedných dní nanajvýš iba zakývam z okienka idúceho rušňa.

Pomaly sa brieždi, Tomáša vystriedal môj minuloročný turnusový parťák - výpravca Janko, ktorý nastúpil do dennej smeny. Janko mi zdieľa zážitky zo strastiplnej cesty do práce a zároveň oboznamuje so situáciou hore, keďže do práce dochádza až zo Štrby.

Po vyše hodine státia v Hrádku, pred siedmou hodinou sa od Janka dozvedám, že ma po nariadení dispečera bude obracať späť do Žiliny ako vlak 7800, ktorý idúc z Margecian stroskotal na opačnej strane barikády. Bez dlhých rečí preberám všeobecný rozkaz, mením stanovište a zároveň aj cieľovú destináciu na smerovej tabuli. O 7. hodine 10 minúte odchádzam z Hrádku na spiatočnú cestu na západ. V Podturni ešte čakám na spätne dobiehajúcich cestujúcich, ktorí postupne stratili nádej v príchod ich vlaku a uzimení sa už pomaly pobrali zo zastávky preč..

Vrámci možností krátim meškanie a pred Žilinou mi volá strojmajster, že sa mám ponáhľať, lebo v Žiline už stojí a čaká na mňa R 601 z Bratislavy, ktorý mám na obrat viezť do Košíc. Ešus odovzdávam kolegovi utekám na druhý koniec perónu a naskakujem na 362.012. Po krátkych technologických úkonoch hlásim výpravcovi pohotovosť na odchod, po výprave pomaly uvádzam do pohybu trinásťvozňový rýchlik a vyrážam do Košíc znova. Dnes už druhý pokus. :-)

V Ružomberku, kde pristupuje kamarát námestník žst Peťo, som dobehol na 2. koľaji stojací súkromný IC 401 RegioJet a po trošku dlhšom pobyte, keďže pár ľudí prebehuje zo žltého expresu k nám, ako prvý uvádzam svoj vlak do pohybu na jeho ďalšiu jazdu. Eso si spokojne začína mrnčať svoju trojtónovú pesničku a v oknách žltého vlaku zanechávam udivené tváre cestujúcich, ktorí spoliehajúc sa na promptnosť ich dopravcu nevyužili možnosť prestúpiť si do červeného vlaku. Dôvod uprednostnenia rýchlika pred vlakom kategórie IC je prozaický, štátny dopravca ZSSK narozdiel od súkromníka zabezpečil z Liptovského Mikuláša pre svojich cestujúcich náhradnú autobusovú dopravu.

Ďalšie mimoriadne zastavenie ma čaká v Liptovskej Teplej, kde máme za úlohu umožniť prestup cestujúcich z rýchlika 443 do našej 601-ky. Dispečeri dnes pracujú na plné otáčky a operatívne zvládajú zložitú situáciu a snažia sa zmierniť dopady kalamity na prevádzku. Zo 601 sa rozhodli spraviť zberný rýchlik k prípojným autobusom NAD, nakoľko Mikuláš má možnosť uvolniť len jedinú perónovú koľaj. Pozdravujem výpravkyňu Evku.

Jazda prebieha pomaly, po pár minútach jazdy opäť zastavujem vo výhybni Paludza, kde dlhoročná stálica tejto dopravne, staničná pracovníčka Majka s maximálnym nasadením pred rýchlikom ometá zafúkané výhybky umožňujúc mu ďalšiu bezpečnú jazdu.

Po zastavení v Mikuláši vládne čulý ruch a frmol typický pre mimoriadne situácie, ľudia sa náhlia k autobusom. Dolu na 1. koľaji ešte stále stojí nočný R 615, ktorý som tu dnes prvýkrát obehol s ešusom na vlaku 7809.

Na kopec sa stále nejazdí, nádej dobiť dnes vysnívané Košice opäť o čosi viac bledne. S rušňom obehujem dlhočiznú súpravu a následne ju prestavujem na 4. koľaj, s výhľadom, že ju budem točiť na R 604. Na odchodovej koľaji čakám na ometenie výmen; všetci toho majú dnes dosť. Výpravcovia, predovšetkým však vedúci posunu Peťo.

Po 11. hodine konečne prichádza zhora prvý vlak, ktorému sa podarilo prejsť inkriminovaným úsekom. Je ním včerajší R 442, ktorý si pod Tatrami pretrpel neplánovanú 11 hodinovú prestávku.

Ruch v Mikuláši neustáva, v pauze medzi vlakmi otáčajú súpravu R 615, ktorá tu stojí a zavadzia od štvrtej hodiny rannej, nazad na Bratislavu, na 361.003 nastúpil košicko-ružomberský kolega rušňovodič Lubo. Po druhej koľaji zas prestavuje mašinku 362.006 na súpravu na tretej môj turnusový kolega Maňas, ktorý bol skrz mimoriadnu situáciu do práce takisto vyavizovaný skôr.

O pol dvanástej prechádza Mikulášom už ďalší vlak zhora.. je ním čiernozlatý súkromník spoločnosti LeoExpress, ktorý si tiež túto noc v kopcoch užil svoje. Jednotka Stadler Flirt v týchto polohách s ohľadom na jej jazdy v nočných hodinách za normálnych okolností fotiteľná nie je.

Pri mimoriadnostiach sa situácia mení z minúty na minútu; to, čo platilo pred chvíľou, už nie je pravda. Preto sa vôbec nečudujem, keď zrazu dostanem rozkaz odstaviť a zamknúť svoju mašinu, s ktorou som ešte pred pár minútami mal viezť R 604 do Žiliny a miesto toho budem brať R 445. Je to prvý nepárny vlak, ktorý má prejsť cez kopec.

Voľba na 445 padla úplne rozumne a logicky, nakoľko súprava aj s cestujúcimi od skorých ranných hodín až doposiaľ stála na nákladnej stanici v Liskovej, teda na mieste, kde nebolo možne evakuovať cestujúcich ani ich priviezť zbernou 601-kou. S EN 445 Slovakia, kde bežne jazdí od Žiliny košický peršing, dnes prišla bratislavská 350.

V Kráľovej Lehote zastavujem a preberám rozkaz o mimoriadnych opatreniach a rýchlostnom obmedzení v úseku Kráľova Lehota - Štrba.

Cez moje milované východnianske lesy prechádzam rýchlosťou 30 km/h, pozorne sledujem prejazdnosť trate, predovšetkým ťarchou obsypané stromy skláňajúce sa nad traťou súce už-už spadnúť. Na mnohých-mnohých miestach vidím popílené kmene, haluzinu či nové izolátory, čo s ohľadom na ťažké klimatické podmienky plne ospravedlňuje zdĺhavosť sprejazdnenia trate. Už menej pochopiteľná je byrokracia a ťahanice medzi správcom infraštruktúry a životným prostredím, dlhodobo brániace odstráneniu porastu v ochrannom pásme trate bezprostredne ohrozujúceho prevádzku na nej.

Vo Východnej, kúzelnej staničke pri obci, kde som trávil detstvo a mladosť, zastavujem z dôvodu nástupu príslušníkov policajného zboru.. odhliadnuc od počasím spôsobených problémov musím skonštatovať, že je tu úplne nádherne, zima ako vystrihnutá z ruského filmu. :-)

Môj rýchlik pokračuje 30 km rýchlosťou ďalej a vychádzajúc z hlbokých lesov na Čiernom postupne za sebou zanecháva kritický lesný úsek v údolí bieleho Váhu.

V Poprade mám posledný dlhší pobyt z dôvodu odvesovania autovozňa. Hoc toto moje rodné mesto pri bežnom severozápadnom prúdení leží v zrážkovom tieni a býva na sneh chudobné, dnes je všetko inak a napadalo tu jednorázovo 40 cm bielej periny. S prehľadom najviac na celej trati 180.

Po výjazde z Popradu sa vyše 400 minút meškajúci rýchkik už nezadržateľne vydáva na svoju poslednú fázu dnešnej tŕnistej cesty. Jedna vec je romantika zasneženej krajiny, vec druhá sú ťažké, aj niekoľkokilogramové masy ťažkého mokrého snehu, ktoré sa vibráciami od prichádzajúceho zberača uvolňujú z výložníkov trakčných podpier a s obrovským buchotom atakujú čelné sklo rušňa. Niekedy, keď to človek nečaká, sú to v 100 km rýchlosti fakt infarktové stavy..

O pol tretej poobede, po 13 hodinách snaženia, na tretí pokús konečne dobývam dnes tak vysnívané a nedosiahnuteľné Košice. Rušeň odstavujem v tamojšom depe..

Vyčerpaný ale šťastný odchádzam na vlak 240 domov do Popradu, aby som si čo-to odpočinul pred ďalšou pracovnou šichtou s nádejou, že snáď už bude pohodovejšia..

Ustatý glosujem náročný pracovný deň, spomínam si na poslednú podobnú pracovnú zmenu spred dvoch rokov, kedy toho snehu bolo ešte viac, pozri odkaz: >>odkaz (https)<<
...a premýšľam, ako to tí naši starší kolegovia a predkovia zvládali kedysi, keď bývali bežne oveľa tuhšie zimy a jazdilo oveľa viac vlakov...
..a nielen tu, u nás, v mojom rod nom, od nepamäti drsným počasím bičovanom podtatranskom kraji.

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Redaktor
Príspevkov: 26
10.02.2015 9:38 10.02.2015 9:38
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Toto je niečo neskutočne fantastické! Keby bolo takýchto príbehov viac.:apl:

Košice
Príspevkov: 21
10.02.2015 9:40 10.02.2015 9:40
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Pekné a pútavé čítanie. :y: :apl:

Príspevkov: 23
10.02.2015 10:53 10.02.2015 10:53
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Čau Tomáš.Pozerám,že sme si vymenili vlaky.Po Svit som mal 7800,späť n 7809(aj keď cca 2 hod zmeškanú).:hi:

Pova
Príspevkov: 1842
10.02.2015 11:06 10.02.2015 11:06
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Naozaj nádherné čítanie, zhltol som to na jeden šup ! :)

Inak ja som na druhý deň ešte tiež pociťoval dozvuky kalamity, keďže pod Tatrami to pokračovalo aj v sobotu. Svojej 604ky som sa nedočkal, miesto toho som sa zatúlal až do Turian, kde som si prevzal 1.nsl.604 s gorilou 006tkou. No a doteraz si až moc živo pamätám, ako ma trhlo, keď mi kusiská snehu z výložníkov či nosných lán strieľali do čelných okien alebo čela mašiny.......slová "miestami to boli až infarktové stavy" plne podčiarkujem a podpisujem:y:

Administrátor
Bratislava
Príspevkov: 17135
10.02.2015 18:12 10.02.2015 18:12
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Kvalitné čítanie na jeden dych :y: Máš dar reči a bolo by škoda ho nerozvíjať ďalej. Po dvadsiatich rokoch praxe u železnice by z toho mohol byť parádny bestseler. :apl::apl::apl::y::y::y:

do r. 1996 Bratislava, potom Šumava
Príspevkov: 40
10.02.2015 18:56 10.02.2015 18:56
Re: AKO SOM NATRIKRÁT DOBÝVAL KOŠICE

Konštatujem, že autor by sa uživil aj ako reportér. Jeho reportáži nič nechýba:
1. je aktuálna,
2. je napísaná na profesionálnej úrovni,
3. obrazový materiál je rovnocenným partnerom vynikajúceho textu.
Len tak ďalej! :apl::apl::apl: