V piatok ráno som sa vybral s eminemom za zbytkom redakcie, ktorá už na Mlynkách "operovala". Bol to neopakovateľný zážitok pre mňa a môj foťák.
Ráno, niekde na odpočívadle pri diaľnici D1, som si v ukrutnej zime odfotil nákladiak s dvojičkou v čele. To som ešte nevedel, že si tento vlak odfotím v ten deň ešte dvakrát.
Z dôvodu hľadania fleku na avizovaný merací vlak sme sa presunuli ďalej ku Popradu. Žiaľ, Tatry sa nám schovali, tak sme museli hľadať ďalej. Nákladiak nás dobehol.
A tu tretí a posledný krát v Gánovciach opäť nákladný vlak s dvojičkou 131 005+006 v čele.
Tu už prechádzal merací vlak s krásne čistým somárom v čele.
Najstatočnejšia novoveská rakaňa, s vymaľovaným pluhom a nárazníkmi, strká nákladiak hore štrbskou rampou. Vrcholky štítov sa nám len smiali ponad oblaky.
EC 120 Košičan šplhá do kopca.
V týchto (Ci)Gánovciach išli vlaky ako na bežiacom páse. Eminem nestíhal naťahovať spúšť.
Škoda tých drôtov, ale aspoň sa tam ten štít ukázal.
Na tomto fleku sme to skúšali zhora, zdola, z prava, z ľava. A furt pekné.
Opäť náklad, smer Žilina.
Štíty sa nám už schovali za mraky, ale rakaňa nie.
To už eminemovi volal Duko, že sa máme presúvať ďalej na východ, k vodnej nádrži Ružín.
Tak sme sa vybrali k autu a vyrazili sme.
Cestou som eminema presvedčil, nech zastaví tuto vedľa cesty, že to je pekný flek, na ktorý som furt slintal z auta pri ceste domov.
To už sme boli na Ružíne. Vyškriabali sme sa hore ku zastávke a už pískala gorila.
Čakanie na zbytok tímu sme si spestrovali fotením všetkého, čo šlo okolo.
Ďalší "ľudoop," tentokrát do Bratislavy, na moste.
Perla považia v nových šatách (staré boli krajšie). Aspoň, že bola čistá.
Po príchode zbytku Duko zavelil presun na nehorázne veľký kopec na druhej strane mosta. Mali ste vidieť tie šprinty cez ružínsky most... Takto som sa neudychčal, ani nepamätám.
Hore sa mi to pozdávalo zmiešane, tak som sa vybral dole a cvakol osobák v krásnej jesennej prírode. Džús na betóniku bol náš, ale nenechali sme ho tam.
Zrazu som započul rachot, od chrbta prichádzal rýchlik.
Krásna dvojička v čele nákladného vlaku vždy poteší. Len by ma zaujímalo, prečo šiel na predný zberač?
Keďže sa hladina Ružína ustálila, rozhodli sme presunúť dole. Na fotke je zachytený vlakyneťák eminem. (klamem telom)
Opäť šprinty cez most na druhú stranu.
Len čo sme došli dole, už sa rútil manipulák z "bigľajzom".
Tomu sa povie "pohodlné fotenie".
Hladina vytvárala neskutočný zážitok a krásny odraz Bokšovskej skaly, ľudovo nazývanej aj Napoleonova čiapka.
No povedzte, nie je to nádhera?
Rozprávkova krajina.
Slnko už nedovoľovalo fotiť, tak sme sa zbalili a pobrali preč. Cestou sme sa zastavili v Gelnici na nákupy. Ja som ostal sedieť v aute, kde som tak zaspal, že som ani nezaregistroval, kedy sme odišli. Zobudil som sa až niekde v polovici cesty, niekde medzi Gelnicou a Mlynkami.
Večerné opekanie klobás. Všetci sme sa napapkali do sýtosti. Najlepšia bola Dukova hláška:,,Sedem fotografov, a ani jeden to tu nedokumentuje. Mates, máš čo robiť?" Ja:,,Nie". Duko:,,Tak choď pre foťák". A keby si hľadal ruky, máš ich vo vrecku".  
A po opekačke sa začali semináre z fotošopu. Duko nám dával rozumy, ako upravovať fotky tak, aby vyzerali k svetu.
Prvý deň sme mali nenávratne za nami. Bol to krásny deň, plný príjemných zážitkov a, hádam, pekných fotiek. Spoznal som osobne ďalších členov redakcie. A naučil sa nové finty vo fotení.
text a foto: mates-zscs
spracoval: mates-zscs
|
