 Na druhý deň som sa vybral s Miškou na výlet Tatranským podhorím v stopách spomienok na školské časy, kedy sme sa tade túlali s Palom a fotili. Tento deň som si vyhradil na retro-foto po štvrťstoročí, ktorému nieje treba vypúšťať farebné informácie aby splnilo svoj účel. Či sa dielo podarilo? Vstúpte a porovnávajte so mnou....
Ráno ma zobudilo vychádzajúce slnko a pohľad na hodiny mi pošepol, že ešte stihnem odfotiť pražský banán v čele R423 Cassovia a nakúpiť čerstvé koláčiky v staničnom obchodíku. A tak som urobil prvý obrázok, ktorý sa hodí do dnešného albumu porovnania a spomienok.
Včasné ráno na Štrbe
Obrázok porovnávací je z aprílového doobedia roku 1988 kedy bratislavské 363 zachádzali za Žilinu iba na jednom páre vlakov R503 aj to iba v piatok sobotu a nedeľu.
Skorá ranná hodina ma lákala na malú prechádzku popri trati smerom na Poprad, kde sa mi podarilo zachytiť ranné stretnutie dvojičky s osobákom.
Osobák opačným smerom na seba nedal dlho čakať.
Slniečko sa pomaly dvíhalo, hlad začal silnieť a tak som si povedal: ešte jeden a idem. Oplatilo sa.
Postrk vracajúci sa na Spiš. Tento obrázok sa opakuje už takmer polstoročie.
Ani na jeseň 1984 to nebolo iné akurát...
Chladno(+5°C) mi pripomenulo zimu v 87-om roku síce vtedy to bolo veselšie ako tento rok vo februári.
Túto fotku som si požičal z februára iba kôli tomu, aby som ukázal, že už ani tá zima nieje čo bývala...
Medzitým sa baby zobudili a po raňajkách sme sa s Mišou vybrali spomínať. Spustil som sa Štrbskou cestou, avšak využil som prvú odbočku vpravo, aby som zachytil tieto zábery a posúďte, že to vyšlo.
Osobák s červeným zeleným peršingom. Znie to ako blbosť?...
A bobinka s Pražským rýchlikom ´84
A zelený peršing s pražským rýchlikom
A banánik´84. Vtedy ich chodilo viac.
A jeden nákladný bonus s E669.2187
Miši sa zatiaľ o tom iba snívalo...
Po týchto úlovkoch sme sa presunuli o pár kilometrov ďalej, kde som mal ďalšiu podlžnosť.
Tou podlžnosťou bol Košičan, a tak som zaparkoval bajk v bývalom záreze po KBD a spomínal... Miš zatiaľ naháňala akéhosi motýľa na lúke.
Uhol to nebol ideálny, ale ďalej už stihol narásť les a nakoniec ani tie borovice tam nestávali...
Pražská bobina miesto banána, vtedy sme škrípali zubami, dnes vzácna fotka.
Košičan ešte raz, pretože v ten deň bola výluka prvej traťovej a s bratislavským rýchlikom som mal preto iný úmysel.
Výsledok: dva zárezy, dve pohoria, dve dopravné tepny a jedna gorila
Svoj cieľ na tomto mieste som naplnil a tak nastal presun na cyklotrasu smer Lučivná-Poprad.
Môj plán pribrzdil drobný klinček a okorenil mi ho navyše uhoľný vlak.
Už ani ten čistý vzduch neni čo býval, ale my z Blávy sme zvyknutí vidieť čo dýchame 
Fotka požičaná z februára i tu sa toho dosť zmenilo...
Smrek moc nenarástol, budova áno a bobinka č.5? Odpočíva na podstavci v SNV...
Ďalšia "pôžička zo zimy"- zastávka Lučivná
A tu sa postrk míňa s "vlakovou" ale lampa bola ešte celá a boli i návesti pre elektrickú prevádzku...
Celkový pohľad na zastávku Lučivná z obce.
Ešte jeden pohľad od Lučivnej, tentokrát na rakaňu prechádzajúcu okolo budúceho dialničného tunela.
Čas pokročil a keďže som netušil, čo ma ešte čaká vybral som sa pomaly na cestu do Svitu, kde začína podľa mapy cyklotrasa smer Poprad. Touto cyklotrasou som bol veľmi príjemne prekvapený. Vedie hrádzou rieky Poprad a ústi v samotnom centre Tatranskej metropoly
Známe pískanie ma prinútilo zastaviť a zdokumentovať výhľad z cyklotrasy, ktorý stojí za to...
Poprad v čase keď bolo nástupisko TEŽ iba na výkresoch projektu. 1983
A dnešný pohľad
Nové usporiadanie koľají v Popradskej stanici
A takto vyzerala tá istá stanica začiatkom 90-tych rokov.
Tu sa náš cyklovýlet skončil nástupom do osobáku a návratom do Štrby. Čakala nás ešte cykloprechádzka po Plese s príjemným zjazdom dolu. Čo tam bolo nového a čo starého ostalo porozprávam v ďalšej časti venovanej TEŽ-ke.
©zeleznica.railnet.sk´2008; Duko 
|
