Školské prázdniny pokračovali v Novom roku ďalším týždňom voľna (ako dnešným deckám závidím) a tak sme po oslave Nového roku pokračovali v začatom diele. Doktor Iľko sa pravdepodobne rozhodol splniť plán s pekným počasím hneď v úvode roka, aby mal potom pokoj. No, a ja som sa rozhodol, že to využijem.
V predošlom článku sme skončili v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni pri rozlúčke so starým rokom. Úplný koniec roka sme sa rozhodli stráviť na Štrbskom Plese Silvestrovskou sánkovačkou.
Nový rok sme vítali na zamrznutej hladine Štrbského Plesa. Z hotela Kempinski sa nám dokonca trošku snažili fušovať do ohňostroja, ale nedali sme sa! 
Vítanie Nového roka na Plese.
Na Nový rok "ráno", keď už bolo slniečko najvyššie pri zbytkoch Silvestrovskej kapustnice padla otázka: "čo s načatým rokom?" Padlo rozhodnutie: poďme na západ. Na Liptov. S ohľadom na postavenie slnka jediná schodná alternatíva. A nezabudnite si plavky!
Po zídení z diaľnice v Bešeňovej a vylezení na miestnu kótu sa nám predstavil masív Vysokých Tatier vzdialený niekoľko desiatok kilometrov v plnej paráde.
Výhodou tohto miesta je, že na vytvorenie série jedinečných záberov jedného vlaku stačí iba zmena ohniska
Hrkotajúci nákladný vlak je počuť i vidieť z diaľky. Prvý záber na "dlhé sklo" z Bešeňovej na moste ponad diaľnicu v bešeňovských oblúkoch.
V zápätí na "stredne dlhé sklo s krajinkou v pozadí.
A širokouhlý panoramatický záber na Liptovskú kotlinu s masívom Vysokých a Západných Taier.
Posledný záber z tejto série je venovaný Košičanu, ktorý v tento prvý sviatočný deň ťahal banán. Kiež by aj tu platilo: ako na Nový rok...Na tomto mieste majú možnosť cestujúci posledný krát zhliadnuť Tatranské štíty.
Prvý tohtoročný deň sme uzavreli - ako inak relaxom v teplej vode nad Kalamenmi a niektorí i v potoku ale to je iné rozprávanie.
V ďalších dňoch pokračoval nastolený trend v počasí a my sme sa vybrali na úzky rozchod.
Do Starého Smokovca nás mimoriadne na tetrapaku viezol "otec Kométy" Jaro Vančo. Všetko NAJ! v Novom roku.
Tatranské lanové dráhy makali naplno. Lanovka na Hrebienok sa veru nezastavila. Využil som možnosť konečne si odfotiť lanovku s obláčikom.
Keďže je na Hrebienku požičovňa saní, ktoré sa dajú vrátiť v Smokovci nezaváhali sme ani na chvíľu.
Držte si klobúky ideme na to!
Miš s pokrikom Vááááárúúúúúj! vzbudzovala rešpekt, ale i úsmev.
Marci si zatiaľ bola zaskákať v Areáli Snov
Ďalšie ráno. Čo s načatým dňom? Smer Ľubovňa! Ktovie, či ešte bude možnosť odfotiť vlak smerom na Plaveč.
Cestou do Starej Ľubovne sme sa stavili pri Forbasoch. Po tomto kopci som poškuľoval už dávno. Môj odhad sa nemýlil.
Krabička známa už z Forbasov sa vracia z Plavča. Tu je zachytená pred Starou Ľubovňou.
Delfín odchádza zo SL pod Ľubovnianskym hradom.
Dúfajme, že sa takýto pohľad nerozplynie, ako zvírený sneh za vlakom...
Takto sme prežili prvé dva prázdninové dni Nového roka s fotaparátom. Záberov v ďalších dňoch vzniklo oveľa viac, ale to si nechám ako čerešničku na torte v ďalšom dieli. A tradične sa bude na čo tešíť.
©železnica.railnet.sk´2011; Duko.
| 