Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V prvom dieli sme skončili snímkou s dúhou po ktorej prišli pekné slnečné dni v ktorých príroda naplno ukázala svoju krásu.

K tomuto netradičnému názvu ma inšpiroval fakt, že práve v piatok je doprava jedna z najvyťaženejších, drtivá vačšina ľudí sa ponáhľa domov na víkend, odchádza sa hromadne za relaxom a samozrejme študenti sa vracajú zo školy a z internátov.

Z Považia sme sa bratovým spoľahlivým gumokolom presunuli na Kysuce. Slová známeho hitu od Karla Gotta, boli na túto situáciu ako vyšité.

Keď som pripravoval v decembri spomienkový článok o kalamite v roku 1987, posťažoval som si, že by som takú zimu ešte niekedy v živote chcel zažiť. Že to zažijem už túto zimu, by ma ani vo sne nenapadlo...

To, že sa mám po chotári motá táto súprava, to vedel každý. Ale že sa rozhodne prejsť po Čachtickej spojke, to bolo prekvapenie aj pre mňa. Nezaváhal som ani na minútu a všetko si zariadil tak, aby som ju tu počkal. Aj napriek zlému počasiu sa oplatilo. Ako to nakoniec dopadlo? Poďte sa pozrieť.

Táto reportáž je hlavne o sobote 25.2.2012, keď som sa vybral s mojím kamarátom pozrieť niektoré stanice a depá.

Blíži sa druhá polovica februára a pre mňa to je neklamné znamenie, že je čas sa vybrať na pravidelnú zimnú fotovačku do Vysokých Tatier.

Deň pred Silvestrom sa na Kysuciach opäť prebudila perinbaba a pekne všetko obliekla do bieleho šatu. Tak som na Silvestra zbalil fotoaparát a poď ho do Žiliny na Pendolíno a iné pekné mašinky.