Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Posledný júnový víkend patril Papagájovi, ktorý vozil výletníkov po Spišských lokálkach. Víkend pod parou v peknom prostredí urýchlil moje rozhodovanie....

V sobotu 13.4.2013 sa oficiálne začala parná sezóna v železničnom múzeu na Rendezi.

V poslednom čase chodievame do Tatier ako na klavír, čo sa prejavuje samozrejme na odolnosti našej famílie voči vírusom. Postupne okrem tradičnej vysokohorskej turistiky začíname preferovať výlety do bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Tým býva Slovenský Raj a jeho okolie, či poľská strana Tatier. Tentokrát sme sa vďaka počasiu a tak trochu aj pracovne dostali na vrchol bájneho kopca na samom konci Nízkych Tatier.

Prvé dni nám počasie vyšlo na sto percent a tak sme si ho vychutnávali plnými dúškami. Čo by to bolo za fotovačku, keby nebol nejaký bonus? I keď bonus mal byť cez zimné prázdniny, počasie neprialo a že sa oplatilo vyčkať, sa vás pokúsim presvedčiť v tejto repotáži.

Ani sa to nezdá a opäť uplynul rok od minuloročných jarných prázdnin, ktoré boli v znamení snehovej frézy. Tohto roku bol bratislavský termín posledný, a tak v prvý marcový týždeň už takmer nič nemohlo zabrániť jari, aby si začala vynucovať svoju prítomnosť. Počasie bolo síce vrtkavé, ale umožnilo opäť vytvoriť sériu nezabudnuteľných záberov s ktorými sa s vami chceme podeliť.

Vyfotografované na Žst. Ba-Vinohrady a pod „Modrým mostom“ pri Žst. Ba-Rača 27.11.2012 / 01.12.2012

Každý fotograf zažije v živote moment, kedy si povie: toto by mohla byť nádhera keby..... keby išlo to čo by tam chcel mať....keby bolo krajšie počasie....keby bol tam kde treba....keby.....

V strede týždňa začali predpovede meteorológov hlásať, že ide babie leto. Zmocnil sa ma taký divný pocit "volania divočiny". Zobral som do ruky telefón a začal plánovať a vybavovať. Výsledkom je táto reportáž, ktorá približuje jeden nádherný jesenný sobotný deň od prvého svetielka, ktoré sa objavilo ráno na obzore, až po posledný svit na západe.

Tak a škola sa mi rozbehla na plno a ja som často bol maximálne z nej vyťažený. Ale stále som chodil autobusom keď som mal lepšie spojenie tak vlakom. Tak keď som sa snažil našiel som si čas zavítať na železničnú stanicu vo Zvolene. Tak vám opät prinášam to najlepšie čo som odfotil na stanici vo Zvolene.

Leto dosahuje svoj vrchol, teploty v tieni sa šplhajú k štyridsiadke, každý hľadá ovlaženie alebo osvieženie niekde v tieni. Voda by bola ideálna a zmrzlina ešte lepšia. Čo však urobiť, ak sa to nedá? Osviežim Vás teda fotograficky.