Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimávostiam zo sveta železnice

Už pri nástupe do služby na vlak 378 Metropol sa deň začal vyvíjať nesprávnym smerom. V malej miestnosti strojmajstra depa Bratislava hlavné, kde na jednej strane bol regál s plechovými zásuvkami pre odovzdávkové knihy rušňov, ktoré boli zoradené v číselnom poradí podľa inventárnych čísiel, sedel za okienkom strojmajster Laco Takáč. „Hlásime sa do služby na 378“, jeden po druhom vyslovili Ivan s Dušanom. Strojmajster Laco položil na drevený parapet okienka kľúče, ktoré mali na hrubom medenom prívesku vyrazené číslo 350.016. „Beriete šestnástku! Váš Hugo je v revízii“.

Ivan posedával na lavičke tretieho nástupišťa bratislavskej hlavnej stanice. Všade panoval zhon. Vo „dvore“, tak sa nazývala zastrešená časť koľajiska pôvodnej stanice určená pre účely pošty, posunoval rušeň 725.060 a prestavoval poštové vozne z jednej koľaje na druhú. Prenikavý zvuk dvanásťvalcového motora sa odrážal od oporných múrov svahu vysoko položenej cesty Jaskový rad.

Dne 22.10 2016 proběhly oslavy 120ti let provozu na ozubnicové trati Tisovec - Pohronská Polhora, ale taky oslava 50ti let našeho kolegy Dušana. Byl jsem moc rád že jsem se této akce mohl zůčasnit a tak se setkat i s mnohými z Vás.

Doplnené video

Bolo to v časoch, kedy rušne na prsiach hrdo nosili červenú hviezdu. V časoch, kedy na stanovišti rušňa ES499.0 na trati Bratislava – Praha sedela čata v zložení rušňovodič a pomocník. V tých časoch nebolo také jednoduché byť rušňovodičom a sedieť za riadiacimi pákami rušňa v čele medzinárodného vlaku na vozebnom ramene z Bratislavy do Prahy. Rušňovodiči pre toto rameno boli zvlášť vyberaní a zadeľovaní, podľa všemožných pravidiel tej doby.

Oznamujeme Vám, že dňa 2.10.2016 sa uskutoční jazda Kométy pri príležitosti 120. výročia ozubnicovej železnice Štrba - Štrbské Pleso.

Piešťany a Vrbové už vyše sto rokov spájajú koľaje. Koľaje, ktoré sú pre niekoho len kus chladného kovu, stačí na ne len postaviť jeden z najstarších významných vynálezov koleso a rázom im vdýchne život.

"

Neustálé „naříkání“ mých žáků na základní škole, co že se to všechno mají učit v té nemilované fyzice, mě přivedlo k tomu, že jsem ve chvílích volna vyhledal ve své sbírce učebnic tu nejstarší. Je to učebnice FYSIKY PRO ŠKOLY MĚŠŤANSKÉ z roku 1947, tedy brzy již bude mít 70 let.