Dnes je: 28.03.2024 Meniny má Soňa
Používateľov online: 79 Používateľov v sekcii
Články a reportáže: 3
Registrovaných: 0 Anonymných: 79 Viac ...

Novinky, články, reportáže

Autor: : 350hugino
Dátum zverejnenia: 28.10.2014 0:00:00
Zobrazení : 8394

Strečno 1979 časť I.

Krátko pred šiestou hodinou rannou stál Ivan v miestnosti dielmajstra, oblečený v úplne nových montérkach a vyleštených topánkach s oceľovou špicou. Dielmajster Hupka si ho premeral od hlavy po päty.


„Ty si tu nový, však?“ pýtal sa ho. Nečakal na odpoveď, ale zobral do ruky pero a dopísal jeho meno do listu dochádzky. Ivan nevedel, čo má robiť, a tak tam stál a sledoval, ako prichádzali ostatní a zapisovali sa do knihy. Vtom vstúpil starší pán a dielmajster ho oslovil.
„Šaňo, toto je nový kandidát, bude v tvojej čate. Vysvetli mu, čo treba, a ja sa potom zastavím.“
Šaňo Görföl pozrel na Ivana a podal mu ruku, aby sa zvítali.
Spoločne odišli do dielne pred prostredným kanálom motorovej dielne depa Bratislava hlavné, kde ho predstavil ostatným členom jeho čaty mechanikov.
„Budeš pracovať spolu s Evženom“, rozhodol Šaňo a rozdeľoval všetkým úlohy pri údržbe na rušni T478.3151.
Toho dňa na konci pracovnej zmeny montérky už nesvietili novotou a topánky boli zamastené od oleja a vazelíny. Úplne samozrejme Ivan začal s tou najšpinavšou prácou. Výmena brzdových klátikov, postavenie brzdy, doplnenie oleja do nápravových prevodoviek, doliať tlapové ložiská. Všetko s neosvetlenej prehliadkovej jame s lapmášom v ruke pod odborným dohľadom Evžena.
V priebehu dňa za ním prišiel dielmajster Hupka a vysvetľoval mu zásady bezpečnosti práce a požiarne predpisy. Takýto bol Ivanov prvý deň na železnici.

Pomaly si začínal zvykať na rytmus železnice. Každý deň ho čakal v motorovej dielni iný rušeň. Zistil, že údržbu nevykonávajú iba mechanici čaty, do ktorej bol pridelený, ale tiež vzduchári a elektrikári. Denne boli pristavené dva rušne do malej revízie a k tomu sa vykonávalo množstvo neplánovaných opráv na rušňoch odstavených v rotunde. K tomu nepretržite, vo dne v noci, vykonávali čaty „nulkárov“ bežnú údržbu na rušňoch, ktoré sa vrátili z trate do depa.
Netrvalo dlho a Ivan spozoroval, že čísla rušňov sa stále opakujú. Vysvetlili mu, že každé depo má pridelené svoje rušne, s ktorými vozí svoje vlaky. Pri čítaní knižiek sa tieto skutočnosti nedozvedel.
Nevedel, koľko kusov bolo vyrobených z daného typu rušňa. V tých dobách bolo všetko tajné. Počúval rozhovory o tom, ako je zakázané fotografovať v priestoroch železnice. Počúval o tom, ako je dôležité uchovať tajomstvo, aby nepriatelia za plotom z ostnatého drôtu nevedeli o ničom.
Ivan si potajomky začal opisovať údaje z tabuliek rušňov do malej písanky. Číslo rušňa doplnil údajmi výrobného čísla a rokom výroby. Postupne mal písanku zaplnenú číslami všetkých rušňov depa Bratislava hlavné.

Prešiel mesiac a zopár dní. Ivan sa zoznámil s množstvom ľudí, ktorí pracovali v dielni. Spoznával zákutia depa, staručkú olejáreň s úžasnými meracími prístrojmi, chemické laboratórium, plynovú kotolňu, ktorá iba nedávno nahradila parnú lokomotívu, ktorá vykurovala rušňové depo, odstavné koľajisko a nocľažňu. Jedného dňa ho dielmajster zavolal a oznámil mu, že sa má dostaviť na personálne oddelenie. Privítal ho večne usmiaty vedúci oddelenia súdruh Holec.
„Nastupuješ do internátneho rušňovodičského kurzu v Strečne. Veľa šťastia!“
S poďakovaním a papiermi s podrobnými informáciami sa vrátil k dielmajstrovi a do dielne.

Ivan postával na prvom nástupišti bratislavskej stanice a očakával, kedy bude pristavený rýchlik 505.
Rýchlik, ktorý ho odvezie do neznámeho sveta, do sveta rušňovodičov. Staničný rozhlas oznamoval pristavenie vlaku a videl, ako sa v diaľke objavil prvý vozeň dlhočiznej súpravy rýchlika, ktorý so škrípaním nakoniec zastavil pri nástupišti. Cesta ubiehala pokojným tempom a Ivan spomínal na časy, ako s otcom a mamou jazdili ku starej mame do Trenčína. V stanici Zlatovce sa postavil ku otvorému oknu na chodbičke a sledoval, ako prechádzajú mostom ponad rieku Váh a kýval na dom, ktorý tak dôverne poznal. V Púchove z nástupišťa sledoval, ako sa prepriahajú rušne a do čela vlaku nastúpila E499.0, ktorá ho doviezla do Žiliny. V Žiline ho očakávala druhá „bobinka“ s osobným vlakom. Vo vlaku rýchlo zapísal čísla rušňov, ktoré videl na žilinskej stanici, do písanky. Na zastávke Strečno vystúpil z vlaku a bezradne sa obzeral vôkol seba. Nevedel, ktorým smerom a kam ísť. Na lávke pre peších ponad rieku Váh mu cestu ukázal jeden pán, a tak vykračoval udaným smerom až k najväčšej budove v dedine.

Nad vstupnými dverami bola tabuľa, ktorej text napovedal, že dorazil do cieľa cesty.

Československé štátne dráhy

VÝCHODNÁ DRÁHA

ÚSTAV PODNIKOVEJ VÝCHOVY

ŽILINA

ZÁVODNÁ ŠKOLA PRÁCE - STREČNO

V budove ho privítala pani, ktorá vyhľadala jeho meno v zozname, a stroho mu oznámila „ Vy piati z Bratislavy máte izbu č.4“. Podala mu kľúč a Ivan kráčal po schodoch na prvé poschodie, kde na konci odomkol dvere a posadil sa na posteľ pod oknom. Neprešlo veľa minút, dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpil jeho nový spolubývajúci. Do večera bolo ešte ďaleko, tak sa obidvaja vybrali v tomto horúcom dni von do dediny, aby našli miesto, kde by sa dalo trochu ochladiť a osviežiť.
Našli posedenie priamo pod vysokou skalou hradu Strečno, kde sa pri pive a kofole rýchlo zoznámili.
„Ahoj Ondro“, počul hlas Ivan spoza chrbta.
„Ahoj Tóno, toto je Ivan, sadaj!“
Postupne sa tam stretli všetci piati z Bratislavy.
Fero Musil, Tóno Peško, Ondro Bobek, Ivan Kožehuba a Zdeněk Vykydal.
Keď sa večer vrátili na izbu, boli kamaráti, ako keby sa poznali roky.

V pondelok po raňajkách sa všetkých 25 kandidátov rušňovodičov stretlo v učebni. Vekové zloženie bolo roznorodé. V laviciach sedeli skúsení rušňovodiči, ktorí boli preškolovaní z parnej trakcie na motorovú, pomocníci rušňovodiča, ale aj úplne neskúsení, o železnici nič nevediaci. Do tej skupiny patril aj Ivan. Všetci počúvali príhovor vedúceho strediska a organizačné pokyny. Potom začala prvá vyučovacia hodina.
Bolo toho hodne, čo sa museli títo žiaci naučiť. Celý kurz bol naplánovaný na 10 týždňov. Predmetom vyučovacích hodín bolo všetko, čo sa na motorových rušňoch nachádza. Učili sa všetky typy rušňov a motorových vozňov, ktoré boli v prevádzke. Spaľovacie motory, pojazdy, brzdy, elektrickú výzbroj, parný generátor, všetky typy prenosov výkonu.

Každý deň bolo vyučovanie do pol tretej, ale ak bola menej náročná téma, vyučujúci ukončil výklad aj skôr. Po vyučovaní bolo študijné voľno, ktoré každý vyžíval iným spôsobom. Kým ostatní uprednostňovali kolektívne štúdium pri pive, Ivan v tichu izby vstrebával množstvo informácií z kníh, výkresov a písomných pomôcok, ktoré žiakom rozdávali v triede ako učebné pomôcky. Denne skonzumoval desať stogramových orieškových čokolád značky Barila. Ale boli dni, kedy meral cestu na zastávku Strečno. Poctivo zapisoval čísla prechádzajúcich rušňov do písanky. Pohľad na prechádzajúce vlaky sa zmenil. Už nehľadel na rušne detským pohľadom, ale videl v každom rušni všetko to, čo ho naučili v škole. Už vedel, aký typ motora je pod karosériou, vedel, ako sú poháňané kolesá. Túžil do hĺbky spoznať všetky tajomstvá, ktoré ukrýval rušeň.

Postávanie na zastávke sa rýchlo zmenilo na krátke výlety do Varína, pod strečnianske mosty či Starý hrad. Dokonca sa raz odviezol do Vrútok, odkiaľ sa peši vybral na Strečno. Ako inak, aj napriek zákazu, po trati. Nevedel, ako správne nastaviť clonu pre daný film, ale snažil sa to množstvo vlakov zachytiť v objektíve, ako len najlepšie vedel. Aké bolo jeho sklamanie, keď zistil, že celá jeho námaha vyšla navnivoč! Urobiť dokonalú fotografiu je hotové umenie, ktoré jednoducho nezvládol. Možno to bolo spôsobené aj tým, že neustále musel dávať pozor na blížiaci sa vlak. Raz z jedného smeru a potom z druhého. Vlaky jazdil takmer v päťminútových intervaloch. Bobiny na rýchlikoch a osobákoch.

Rakane a skútre na nákladoch. Vzácnosťou boli takmer úplne nové pražské E499.2 na rýchlikoch. Do cesty sa mu postavil dvojkoľajný tunel. Musel sa rozhodnúť. Vyšplhať na cestu a prejsť ponad tunel alebo vykračovať v tme tunelovej rúry. Vybral si druhú variantu. V tme sa rýchlo ponáhľal ukryť do výklenku pred prichádzajúcim vlakom. V diaľke oblúka zbadal prvé lúče denného svetla a dostal nápad zhotoviť zaujímavú fotografiu. Myšlienka to bola dobrá na rozdiel od výsledku po vyvolaní filmu. Ivanovu chôdzu medzi tunelmi strečnianskej úžiny sledovali dve skalné bralá „Margita a Besná“. Obidve boli zvedavé, či jeho kroky povedú do jedného z jednokoľajných tunelov. Aké bolo ich prekvapenie, keď Ivan začal stúpať strmým svahom nad cestou, ktorá viedla ponad tunelové portály. Stúpal stále vyššie a vyššie, až sa dostal na samý hrebeň, odkiaľ mal nádherný výhľad na údolie pod hradom Strečno.

Jedného dňa, keď vyučujúci skončil výklad ešte pred obedom, sa Ivan vypravil na výlet. Cez rameno fotoaparát, vo vrecku nohavíc režijka, kráčal na železničnú zastávku. Nastúpil do vlaku smer Vrútky, kde prestúpil do vlaku smer Zvolen cez Banskú Bystricu. Pred sebou mal trať, po ktorej sa nikdy neviezol. Trať cez najdlhší tunel. Osobný vlak bol zostavený z motorového vozňa M262.0 s prívesným vozňom Balm. Usadil sa na konci prívesného vozňa s veľkým panoramatickým sklom. Počas jazdy do Martina zaspomínal, ako sa takto vozil s rodičmi do Ozoroviec cez Mníchovu Lehotu. Ale teraz na trať ubiehajúcu za oknom pozeral inými očami. Pohľadom hltal, ako sa postupne menia červené čísla na sklonovníkoch pri trati. Z jednociferného sa postupne dostali až na číslo osemnásť. Cestou križovali v staniciach množstvo vlakov. Dvojkoľajná trať sa zmenila na jednokoľajnú a ostrými oblúkmi popod vysokými smrekmi sa vinula úbočím vysokých kopcov. Za stanicou Čremošné vošiel vlak do dlhého tunela a potom tunel striedal tunel, až napokon zastavil v stanici Banská Bystrica. Bol čas sa vrátiť späť. Takéto bolo Ivanove prvé zoznámenie sa s jednou z najkrajších železničných tratí na Slovensku. Starým fotoaparátom sa na čiernobiely film snažil zachytiť počas jazdy vlaku aspoň zlomok toho, čo videl.
Po príchode na izbu rozprával kamarátom svoje zážitky. Fero mu vynadal, prečo nebol na stanovišti a vysvetlil mu, ako sa tam dostať. Ivan tieto rady využil hneď prvý piatok pri ceste domov na víkend.
V Žiline stojí pri štvrtom nástupišti rýchlik R700. Krátky rozhovor s rušňovodičom Janom Cibulom a Ivan vystupuje po troch schodíkoch na takmer úplne nový rušeň T478.4005. Do písanky dopisuje nové čísla rušňov, ktoré stretajú na oproti idúcich vlakoch. Prevažne leopoldovské Sergeje a zopár teplanských M286.

Plán výučby obsahoval jeden deň určený na prehliadku depa. Žiaci kurzu sa spoločne s vyučujúcim vypravili do depa Vrútky, kde Ivan zbadal odstavené parné rušne a niekoľko jeho spolužiakov sa s ním vybralo na ich prehliadku. Išiel s nimi aj starší „spolužiak“ Fazekas. Ľahko sa napíše spolužiak, nakoľko to bol skúsený rušňovodič depa Nové Zámky, ktorý dlhé roky jazdil s parnými rušňami a v kurze absolvoval iba preškolenie na motorovú trakciu. Keď videl Ivanove nadšenie pre parné rušne, sľúbil mu, že mu venuje jednu knihu. Na krátku chvíľu sa hrali na veľkých rušňovodičov a Fazekas im vysvetľoval, ktorá súčiastka polorozobratého rušňa na čo slúžila. Slovo dodržal a jedného nedeľného večera po príchode na internát držal Ivan v ruke „Príručku pre rušňovodiča“. Ako to už v železničnom svete chodí, vykúpil Ivan túto vzácnu knihu tekutými kubíkmi.

Na pokračovanie.......

E669.2119 – zástavka Strečno.

E669.2119 – zástavka Strečno.

E669.1032 a E499.0 po oprave v ŽOS SNP Vrútky.

E669.1032 a E499.0 po oprave v ŽOS SNP Vrútky.

Žilinská E499.0059 s osobným vlakom.

Žilinská E499.0059 s osobným vlakom.

„Stovkou“ prechádza zvolenská „tristovka“ cez Varín.

„Stovkou“ prechádza zvolenská „tristovka“ cez Varín.

T669.1056 s pracovným vlakom.

T669.1056 s pracovným vlakom.

E499.0063 depa SNV pred posledným oddielovým návestidlom do Vrútok. Dnes je nad traťou budovaný diaľničný nadjazd.

E499.0063 depa SNV pred posledným oddielovým návestidlom do Vrútok. Dnes je nad traťou budovaný diaľničný nadjazd.

Pohľad na portál tunela Strečno III od Vrútok. Aj toto miesto vyzerá úplne ináč. Stará štátna cesta, ktorá viedla ponad portál, sa nepoužíva. Nahradila ju široká estakáda, ktorá vedie pred portálom v miestach bývalého strážneho domčeka.

Pohľad na portál tunela Strečno III od Vrútok. Aj toto miesto vyzerá úplne ináč. Stará štátna cesta, ktorá viedla ponad portál, sa nepoužíva. Nahradila ju široká estakáda, ktorá vedie pred portálom v miestach bývalého strážneho domčeka.

V útrobách tunela Strečno III.

V útrobách tunela Strečno III.

Portál tunela Strečno III od Strečna. Pôvodná jednokoľajná trať KBD obchádzala toto miesto po ľavej strane. Tunel bol postavený až pri modernizácii trate a budovaní druhej koľaje.

Portál tunela Strečno III od Strečna. Pôvodná jednokoľajná trať KBD obchádzala toto miesto po ľavej strane. Tunel bol postavený až pri modernizácii trate a budovaní druhej koľaje.

Pohľad na krátky úsek medzi tunelmi. Železnica vzorne plní svoje poslanie. Prepravuje cestujúcich a tovar všetkých možných druhov. Dôkazom je takmer prázdna štátna cesta cez Strečiansku tiesňavu.

Pohľad na krátky úsek medzi tunelmi. Železnica vzorne plní svoje poslanie. Prepravuje cestujúcich a tovar všetkých možných druhov. Dôkazom je takmer prázdna štátna cesta cez Strečiansku tiesňavu.

Výjazd E669.2041 z tunela Strečno I. V popredí pevné zariadenie tukového mazania pre zníženie opotrebenie koľajnicových pásov v oblúku.

Výjazd E669.2041 z tunela Strečno I. V popredí pevné zariadenie tukového mazania pre zníženie opotrebenie koľajnicových pásov v oblúku.

Každodenný kolobeh Bobín.

Každodenný kolobeh Bobín.

Križovanie v stanici Čremošné. Na postrku nákladného vlaku vrútocký Sergej T679.1165.

Križovanie v stanici Čremošné. Na postrku nákladného vlaku vrútocký Sergej T679.1165.

Križovanie osobného vlaku s T478.3254 v stanici Čremošné.

Križovanie osobného vlaku s T478.3254 v stanici Čremošné.

Zvolenská T478.3182 s rýchlikom v stanici Harmanec Jaskyňa.

Zvolenská T478.3182 s rýchlikom v stanici Harmanec Jaskyňa.

Portál jedného z 22 tunelov.

Portál jedného z 22 tunelov.

Banská Bystrica s vlakom do Vrútok.

Banská Bystrica s vlakom do Vrútok.

Čremošné na spiatočnej ceste. Križovanie so zvolenskou T478.1193.

Čremošné na spiatočnej ceste. Križovanie so zvolenskou T478.1193.

T478.1173 vo Varíne.

T478.1173 vo Varíne.

Žilinská „rakaňa“ vo farbe na Strečne.

Žilinská „rakaňa“ vo farbe na Strečne.

Návrat M240.0 z hlavnej opravy v Šumperku.

Návrat M240.0 z hlavnej opravy v Šumperku.

E499.2025 s rýchlikom „Bečva“.

E499.2025 s rýchlikom „Bečva“.

Rušňovodič Fazekas pri výučbe.

Rušňovodič Fazekas pri výučbe.

Verzia pre tlač Pošli priateľovi
Názory sa nemusia sa zhodovať s názorom redakcie. Redakcia za ne nepreberá zodpovednosť
Poprad
Príspevkov: 18899
28.10.2014 6:05 28.10.2014 6:05
Re: Strečno 1979 časť I.

Fantastické! Ďakujem za krásne čítanie a fotky. :y::bow::hi:

Príspevkov: 2671
28.10.2014 15:16 28.10.2014 15:16
Re: Strečno 1979 časť I.

Úžasné fotky.

Príspevkov: 3
29.10.2014 11:06 29.10.2014 11:06
Re: Strečno 1979 časť I.

Nádherné fotky. Krásna spomienka, teším sa na pokračovanie.